Metal

Pojem heavy metal možno chápať v niekoľkých významoch:

• 1. v pôvodnom význame možno heavy metal používať ako synonymum pre hard rock
• 2. v užšom zmysle predstavuje tradičný heavy metal, ktorý sa od hard rocku odlišuje eliminovaním bluesového vplyvu
• 3. v širšom zmysle predstavuje heavy metal (čiže skrátene metal) celý hudobný žáner, vrátane všetkých jeho odnoží; tento článok pojem heavy metal používa v tomto, širšom zmysle

Heavy metal (skrátene tiež „metal“) je druh rockovej hudby,ktorý sa ako vymedzený hudobný štýl objavil na prelome 60. a 70. rokov v Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch. Korene má v hardrockových kapelách, ktoré kombinovaním blues a rocku vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním elektrických gitár a bicích, a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Podľa servera Allmusic.com, „zo všetkých nespočetných foriem rock and rollu, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo teatrálnosti.“ Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy, a jednoduché, rytmické tempo.

Priekopníci heavy metalu ako Led Zeppelin, Black Sabbath a Deep Purple si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, a to i napriek nepriazni kritiky, ako sa to už v histórii žánru nezriedka stáva. V polovici  70. rokov britská kapela Judas Priest pomohla vycibriť žáner pominutím väčšiny Bluesových prvkov. Kapely Novej vlny britského heavy metalu (NWOBHM), napr. Iron Maiden a Motorhead, držiac sa tejto cesty, vniesli do žánru útlocitnosť punk rocku a kládli dôraz na zvyšovanie rýchlosti. Už od svojich počiatkov mal heavy metal veľkú základňu fanúšikov, ktorí sú známi ako metalisti či metláci.

V polovici 80. rokov sa dostali do popredia kapely ako Motley Crute, ktoré spadali do popom ovplyvneného žánru nazývanéhoa glam metal. V undergrounde sa vytvorili nové, extrémnejšie, agresívnejšie štýly: Thrash metal priniesli do hlavného prúdu kapely typu Metalica a Megadeth, zatiaľ čo ostatné štýly ako death metal a black metal zostali aj naďalej záležitosťou umeleckého podzemia. Od polovice 90. rokov získavajú ohlas nové štýly ako mu metal (majúci prvky funky a hip hopu) a metalcore (zlievajú sa v ňom extrémny metal a hardcore punk). Tieto nové štýly posunuli hranice tohto žánru.

Medzi zvyčajné charakteristiky heavy metalu patria: hlasité skreslené gitary, rázne rytmy, hutný zvuk bicích a živelné vokály. Niektoré štýly ale majú svoje vlastné charakteristické znaky. Jon Pareles, kritik New York Times píše: „v spletitom svete populárnej hudby je heavy metal hlavnou odnožou hard rocku—menej synkopickou, menej bluesovou, väčšmi naklonenú showmenstvu a hrubej sile. V žiadnej metalovej kapele nesmie chýbať gitarista, basgitarista, bubeník a spevák, ktorý môže byť zároveň aj inštrumentalista. Často sa využívajú i klávesové nástroje,no najdôležitejší je skreslený gitarový zvuk, ktorý nie je vraj výsledkom inovácie, ale obmedzených možností doby. Medzi prvými metalovými zoskupeniami boli obľúbené ohlušujúce, skreslené Hammondove organy a občas aj melotron. Tieto nástroje v 80. rokoch nahradili elektronické klávesové syntetizátory. V dnešnej dobe sa syntetizátory používajú v štýloch ako progresívny metal, power metal a symfonický metal, ale svoje uplatnenie nájdu aj v iných metalových subžánroch. Niektoré mu metalové kapely obľubujú prvky hip hopu: scratch a rôzne zvukové efekty.