Tango

Tango je druh štandartného tanca.

Tango, tanec, ktorý si generácie tanečníkov odovzdávali z pokolenia na pokolenie, sa zrodil v slumoch a biednych uličkách Argentíny. Viac ako storočie bol pokladaný za priveľmi hriešny pre spoločenské sály. Začiatkom 19. storočia sa po istých zmenách a úpravách stal v Európe veľmi oblubený a módny. Hoci je to prekvapujuce, nie je tažke naučiť sa ho tancovať. Tanečník veľmi ľahko zvládne základné tanečné figúry. Avšak tajomstvo zmocnenia sa dráhy tanga spočíva v zaujatí správneho postavenia a v dosiahnutí nepolapiteľného mačacieho pohybu.

Argentinské tango je hudobný a tanečný štýl, ktorý pochádza z konca 19. storočia z dvoch veľkých prístavov oblasti Rio de la Plata -Buenos Aires (Argentína) a Montevideo (Uruguay). Tango pravdepodobne vzniklo zmiešaním ľudovej hudby mnohých európskych krajín: Taliansko, Rusko, Nemecko, španielsko, Poľsko - prisťahovalci) a hudby miestnych kreolov, černochov a indiánov. Vyznačuje sa vášňou, ale i nostalgiou a melanchóliou.

V dnešnej dobe je tango rozšírené takmer po celom svete. Má rôzne formy, napr. koncerty tangových kapiel, tanečné alebo divadelné predstavenia alebo vystúpenia profesionálnych aj amatérskych tanečných párov, tanečné lekcie a kurzy pre verejnosť ale najmä milongy.

Klasické tango je relatívne často tancované a vyučované, má s argentínskym tangom spoločného veľmi málo. Vzniklo na začiatku 20. storočia vo Veľkej Británii, kde bolo pôvodne argentínske tango zavedené medzi štandartné tance. Zostala hudba (2/4 rytmus s voľným dôrazom) a celková nálada tanca. Rozdiel je medzi držaním tela - argentínske tango má typixké "guľaté" latinskoamerické držanie tela, bez predpísaných pravidiel. Oproti tomu britské tango má tesnejšie držanie tela s typickou polohou partnerkinej ľavej ruky s palcom pod partnerovým ramenom. Táto európska verzia patrí medzi závodné štandartmé tance s cca 30 BMP.